Horiaci oheň

Oheň je forma horenia. Týmto pojmom najčastejšie označujeme kombináciu svietivého žiarenia a uvoľňujúceho sa tepla pri silnej exotermickej reakcii, ktoré sa získavajú z paliva – látky, podporujúcej horenie. Oheň zhasína, keď bolo spotrebované všetko palivo, nastane prudký pokles jeho teploty, alebo sa preruší k ohňu prívod kyslíka.

Rozdelenie horenia:

• Oheň – je to výraz, definovaný, ako ľuďmi plánované a istým spôsobom ohraničené horenie

• Požiar – nekontrolované horenie

Oheň, či horenie je tiež možné rozdeliť podľa farby plameňa. A síce :

• Žltý plameň – svietivý, ale obyčajne s nižšou teplotou

• Modrý plameň – menej svietivý, ale teplejší

Farbu plameňa však môžu podmieniť aj látky, ktoré sú v ňom prítomné. Ide napríklad o sodík (žlto), draslík (modrofialovo), lítium(karmínovočerveno), či iné.

Názory na oheň

V stoicizme je oheň všeprenikajúci jemný živel, ktorý riadi chod sveta. Nič neuniká spod jeho vlády. Je to neodvratný osud sveta. Jeho aktívnou stránkou je pneuma.

Podľa Herakleita je oheň prírodná pralátka, z ktorej vznikol svet, jednotlivé veci v ňom i duša. Podľa Herakleita je večne živý a neustále nadobúdajúci nové formy. Oheň je nositeľom rozumu vo svete i v človeku.